Pri archeologickom prieskume milevského kláštora bádatelia objavili
uložené ľudské pozostatky a zlomky ozdôb z drahých kovov, predovšetkým
zo zlata a striebra.
V dutine jednej zo stien našli aj zdobený drevený relikviár - obal, v
ktorom sú uložené relikvie. Z trosiek zdobenej schránky sa podarilo
vyzdvihnúť údajne časť klinca z Pravého kríža, jednu z najposvätnejších
kresťanských relikvií.
Prebiehajúci archeologický výskum kláštorného areálu v Milevsku
priniesol prekvapivé výsledky. Tým najcennejším je zrejme nález časti
klinca z Pravého kríža, na ktorom bol ukrižovaný Kristus. Ide o takzvanú
pašiovú relikviu, ktorá je priamo spojená s utrpením Ježiša Krista.
"Kombináciou klasického archeologického odkryvu, vďaka
nedeštruktívnym metódam archeológie a moderným 3-D technológiám sme
získali nové informácie o cennom historickom dedičstve a odhaľujeme jeho
tajomstvo," uviedol geoinformatik Jiří Šindelář.
Archeológovia objavili sústavu dutín v severnej stene lode Kostola
svätého Egídia, ktorá mala slúžiť ako prístupová chodba s trezorovou
miestnosťou. V nej sa nachádzala neprístupná dutina s priemerom iba 26 x
16 centimetrov.
"Tam boli detegované, zdokumentované a následne vyzdvihnuté trosky
drevenej truhly, zdobené zlatom a striebrom, okrem toho zlaté a
strieborné krížiky, rybičky a ďalšie geometrické ozdoby. Na masívnom
zlatom plechu, ktorý pôvodne zdobil veko truhly, je tepaním vytvorený
kríž a dve písmená IR," povedal archeológ Pavel Břicháček.
Písmená IR znamenajú latinskú skratku pre Iesus Rex - kráľ Ježiš. Vo
vnútri týchto drevených trosiek sa nachádzal približne šesť centimetrov
dlhý kus železného klinca so zlatým krížikom; ten je vyrobený z
21-karátového zlata.
V troskách možno podľa dendrologického posudku rozpoznať dva druhy dreva
- smrekovcové a dubové. Smrekovcové je mladšie a pochádza z obdobia
medzi rokmi 1290 až 1394. Dubové odborníci zaradili do rokov 260 až 416
nášho letopočtu.